Virtualizácia umožňuje beh virtuálnych počítačov s vlastným operačným systémom na jednom hostiteľskom PC (bez nutnosti reštartovania). Naraz môže byť spustených aj viac virtuálnych počítačov. Predstavte si, že zároveň počúvate hudbu vo Windows, programujete v Linuxe a formátujete DOSový harddisk. To všetko na jedinom fyzickom PC!
Na hostiteľský počítač si nainštalujete virtualizačný program (napr. MS VirtualPC, VMware, QEMU). Spustíte sprievodcu pridaním virtuálneho počítača, kde môžete nastaviť napr. podiel RAM, ktorý má spotrebúvať virtuálne PC, emuláciu portov COM,... Potom vložíte inštalačné médium do mechaniky, spustíte virtuálny systém a čakáte, kým sa nainštaluje, prípadne si ho hneď začnete vychutnávať. Pre lepšie pochopenie a vyskúšanie odporúčam prečítať si články o jednotlivých programoch.
Hostiteľský program emuluje (predstiera) niektoré hardvérové komponenty (harddisk, grafická a zvuková karta,...). Systém, ktorý beží ako virtuálny, sa na prvý pohľad správa podobne, akoby bol spustený na ozajstnom počítači. Ale všetky údaje, ktoré by ináč zapísal na fyzický harddisk, zapisuje do jediného súboru - virtuálneho disku (môže ich byť aj viac, ale to nie je podstatné).
Podobne je to napr. s grafickou kartou - hostiteľský program zachytí obraz virtuálneho systému a zobrazí ho v okne. Takto môžeme emulovať rozmanitý hardvér. Procesor sa však zvyčajne nepredstiera kvôli pomalosti takéhoto riešenia.
Ak má bežať naraz hostiteľský aj virtuálny OS, musia sa medzi nimi rozdeliť systémové prostriedky ako výkon procesora a veľkosť pamäte RAM. Najmä veľkosť operačnej pamäte je veľmi dôležitá, keďže počas celej doby spustenia virtuálneho počítača je presne určená časť z nej rezervovaná pre neho.
Ak sa pýtate, prečo by ste mali naraz používať dva operačné systémy, je tu pár rozumných dôvodov: