DOS je starý operačný systém vyvíjaný v rôznych podobách viacerými firmami. Patria tu napr. IBM PC-DOS od IBM, MS-DOS od Microsoftu, Caldera DR-DOS, Datalight ROM-DOS.
DOS je singletaskový OS, teda dokáže mať spustený len jeden program naraz. Ak ste písali dokument a chceli ste naformátovať disketu, bolo treba editor ukončiť, vykonať potrebné činnosti a zasa ho otvoriť.
Tento OS povoľuje aplikáciám priamy prístup k hardvéru, čo sa užitočne využíva, ale i zneužíva zápisom do BIOSu a úpravou obsahu diskov. Aktuálne spustený program má plnú kontrolu nad počítačom a buď sa zastaví sám, alebo musíte stlačiť Reset. Z toho vyplýva absolútna nestabilita a nespoľahlivosť. Navyše, DOS sám o sebe podporuje len 640 kB pamäte RAM a zvyšok nepoužíva.
Nenašli by ste v ňom žiadne okná a obrázky, len šedé písmená na čiernom podklade. Pracuje na princípe príkazového riadku - terminálu. Pre otvorenie programu musíte napísať jeho názov. Ak chcete zobraziť určité informácie, napíšete príslušný príkaz a stlačíte Enter.
Dajme tomu, že sme spustili DOS z diskety. Chceme vidieť, aké súbory sa nachádzajú v aktuálnom priečinku. Aktuálny adresár taký, v ktorom sa nachádzame - so súbormi v ňom môžeme pracovať bez udania ich plnej cesty (napíšeme AHOJ miesto A:\AHOJ). Názov aktuálnej zložky je vždy napísaný vľavo od kurzora, napríklad:
A:\>
Napíšeme príkaz DIR
a stlačíme Enter.
dir
DOS nám napíše niečo takéto:
Volume in drive A is BOOT600 Volume Serial Number is 3505-18E3 Directory of A:\ COMMAND COM 52925 03-10-93 6:00a XCOPY EXE 15820 03-10-93 6:00a LABEL EXE 9390 03-10-93 6:00a ... 20 file(s) 793526 bytes 527872 bytes free
Myslím, že výpis je celkom prehľadný a nevyžaduje ďalšie vysvetlenie.
Teraz chceme vytvoriť priečinok MOJE. Na vytvorenie priečinku slúži príkaz MD
. Do príkazového riadku napíšeme:
md moje
MD
je názov príkazu (vytvor adresár - Make Directory) a MOJE
je tzv. parameter. Parametre určujú rôzne nastavenia príkazu - v tomto prípade je to názov priečinku.
Pre zmenu aktuálneho adresára použijeme príkaz CD
.
cd moje
Vidíme, že nápis vľavo od kurzora sa zmenil:
A:\MOJE>
Keď teraz napíšeme DIR
, uvidíme bodku a pod tým dve bodky. Bodka znamená aktuálny adresár a veľmi sa nepoužíva. Dve bodky sú používané pre prechod do nadradeného adresára.
cd ..
A sme opäť v priečinku A:\, čo nám dá operačný systém najavo:
A:\>
Teraz môžeme skopírovať napríklad súbor COMMAND.COM do priečinka MOJE. Na kopírovanie slúži príkaz COPY
.
copy command.com texty\command.com
Prvý parameter určuje názov pôvodného súboru a druhý, ako sa bude súbor volať po skopírovaní. Jednotlivé parametre sú od seba oddelené medzerami. Ešte pripomeniem, že v DOSe nesmú adresáre a súbory obsahovať v názve medzeru.
Dajme tomu, že teraz potrebujeme vypísať obsah adresára, ale chceme, aby bol „zhustený“ a vošiel sa na jednu obrazovku, aj keď je v adresári veľa súborov. Dosiahneme to zadaním parametra /w
príkazu DIR
.
dir /w
Podobné parametre sa nazývajú aj „prepínače“.
Nakoniec sme sa rozhodli spustiť náš skopírovaný COMMAND.COM, ktorý sa nachádza v priečinku MOJE. Máme dve základné možnosti: Buď zmeníme priečinok a spustíme ho:
cd moje command
Alebo ho otvoríme priamo z adresára A:\.
moje\command
Všimnime si, že koncovku COM nemusíme pri spúšťaní programov písať. Podobne je to s príponami EXE, BAT a CMD.
Úplný zoznam príkazov vášho DOSu môžete väčšinou získať napísaním slova HELP
a stlačením Enter. Tu prinášam aspoň zopár z nich.
Pre získanie pomocníka pre konkrétny príkaz môžete využiť nasledujúci spôsob:
príkaz /?
CD
- zmena aktuálneho priečinkuCLS
- vymaže obrazovkuDATE
- zobrazenie a nastavenie dátumu (Enter pre ponechanie pôvodného)DIR
- výpis súborov v adresáriDEL
- nenávratné odstránenie súboruECHO
- doslovne napíše, čo uvediete v parametriFDISK
- delenie a formátovanie pevného diskuFORMAT
- formátovanie diskety, prípadne harddiskuMD
- vytvorí nový adresárRD
- odstráni prázdny priečinokREN
- premenovanie súboruTIME
- zobrazenie a zmena systémového časuTYPE
- vypíše obsah textového súboru